V dávnej minulosti bol kopec Urpín považovaný za svätý. Viaže sa k nemu jedna povesť. Nuž ako to vlastne bolo? Na kopci zvanom Zelený vrch stál krásny domček, v ktorom žila rodina Bergerov cov. Otec Juraj, mama Rozália, svokra Melánia a deti Peter a Eva. Deti sa veľmi dob re učili a Rozália pracovala ako krčmárka. Otec nepracoval, ale odjakživa sníval o vlastnom kvalitnom pive. Nikdy však na to nenazbieral dostatok peňazí. Naviac richtár by mu pre staré nezhody nedal povolenie. Nakoniec sa však predsa odhodlal a skúšal, až sa mu jedného dňa podarilo vyrobiť vlastné pivo. Po čase vyrobil také pivo, ktoré chutilo aj jeho priateľom. A tak ho začal variť. Najprv musel potajomky, aby o tom nevedela svokra Melánia, ktorá neznášala pivo a Juraja ešte väčšmi. Myslela si, že jej dcéra Rozália mala na viac. Juraj Rozáliu miloval, a preto od svokry znášal aj časté hádky a výčitky. Pre svoju Rozáliu by urobil čokoľvek. Juraj skúšal, skúšal, kombinoval nové chute, až nakoniec uvaril pivo, ktoré začalo chutiť aj Melánii. Dokonca sa spriatelili. Melánia nakoniec prispela Jurajovi značnou sumou, aby si mo hol otvoriť vlastnú krčmu a začať variť vlastné pivo. Dostal povolenie aj od richtára, aby si otvoril krčmu, ale pod podmienkou, že bude stáť iba na jeho pozemku. Juraj sa veľmi potešil a ihneď začal stavať. O päť mesiacov bola krčma hotová a Juraj začal variť svoje vlastné pivo. Zákazníci sa do krčmy len tak hrnuli. Rozália dala výpoveď v práci a začala pracovať v ro dinnom podniku ako krčmárka. Peniaze sa len tak hrnuli. Aj richtár prišiel osobne ochutnať pivo a veľmi mu zachutilo. Dovolil teda otvoriť krčmu aj v centre mesta. Zákazníci sa však dožadovali, aby pivo malo aj svoje meno. Juraj sa musel veľmi dobre zamyslieť, aby bolo dobré a chytľavé. Po dvoch týždňoch na to prišiel. Jeho pivo sa bude volať Urpín. A tak sa aj zapísalo do histórie. Nakoniec po ňom pomenovali aj samotný vrch – vtedajší Zelený kopec. Odvtedy sa volá ako Jurajovo pivo – Urpín. Bohužiaľ, po pár storočiach sa dom aj krčma rozpadli. Dnes sa tam nájdu už len zrúcaniny, ale doteraz sa tradujú legendy o Jurajovi Bergerovi a hovoria o ňom ako o kráľovi piva.
Príbeh z knihy "Čo sa šepká o medenom meste", ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica. Autor príbehu: Rutšek Marek, ZŠ, Moskovská 2, Banská Bystrica
