Mesto Banská Bystrica sa označuje ako srdce Slovenska. Nie je to len kvôli jeho polohe. V tomto meste si raz jeden celkom obyčajný chlapec získal srdce urodzenej mladej dámy. Bol druhý večer Radvanského jarmoku, keď sa na prechádzku po námestí plnom života vybrala urodzená mladá dáma Ester. Bola zo vznešenej rodiny Ringbürgerovcov. Jej otec pochádzal z Bratislavy, ale v Banskej Bystrici spoznal svoju ženu a usadili sa tu. Bol to veľmi vážený lekár. Jeho dcéra bola slušne, avšak veľmi prísne vychovaná. Jej otec ju nadovšetko miloval, a tak už od jej narodenia chcel, aby sa jeho jediné dieťa malo ako v bavlnke a aby sa vo svete nestratilo. Poskytol jej toho najlepšieho učiteľa, aký v Bystrici bol, a tak bola Ester nielen slušne vychovaná, krásna a spravodlivá, ale aj vzdelaná. Bola tou najlepšou nevestou v širokom ďalekom okolí. Ester práve dovŕšila šestnásty rok a v tej dobe už bola dávno súca na vydaj. Jej otec však nechcel svadbu uponáhľať, lebo chcel vybrať ženícha hodného jej ruky. Ako sa tak Ester prechádzala so svojou komornou, zazrela dvoch mužov v bočnej uličke, ako sa vyhrážajú bezmocnému baníkovi. Neváhala a rozbehla sa za nimi. „Okamžite ho pustite!“ nahlas na tých chlapov zakričala. „A ty si kto, že nám budeš hovoriť, čo máme robiť?“ otočili sa tí čudesní chlapi a blížili sa k nej. „Som Ester a ak ho okamžite nenecháte, tak zavolám žandárov!“ „Už viem, odkiaľ ťa poznám. Ty si dcéra Ringbürgera, nášho lekára,“ povedal jeden z tých chlapov a rýchlo odišli. „Som vám veľmi zaviazaný, pani moja,“ povedal trasúci sa mladý baník a kľakol si pred Ester na kolená. Riekla: „Vstaň. Predo mnou nemusíš kľačať. Poď, v našom dome ti dám pohár vody a pohostím ťa. Ja som Ester, dcéra bystrického lekára.“ „ Ja som Matej. Môj otec je baník a teraz mu i ja v bani pomáham,“ predstavil sa aj on. Ester dodržala slovo a vzala ho do veľkého domu svojho otca, v ktorom bývala. Tam ho pohostila ako každého iného hosťa, ktorý k nim doteraz prišiel. Ošetrila mu aj pár rán, ktoré mu tí darebáci spôsobili. Matej sa poďakoval a odišiel. Ester ho potom dlhšie nevidela. Jeden pekný slnečný deň sa so svojou komornou znova vybrala na prechádzku. Začula niekoho kričať svoje meno. Obzrela sa a pri napájadle pre dobytok, ktoré stálo v dolnej časti námestia, stál Matej. Ester sa za ním od radosti rozbehla. Bol rád, že ju opäť vidí. Vo vrecku mal malú hrudku medi, ktorú vydoloval. Bola v tvare srdca. „Podajte mi ruku, madam,“ požiadal ju. Ester na neho nechápavo hľadela, ale ruku mu podala. Matej jej do ruky vložil medené srdce aj s odkazom. „Prosím, ruku si otvorte až doma,“ požiadal ju. Poďakovala mu, aj keď nevedela za čo. Ruku mala pevne zavretú, aby jej z nej nič nevypadlo. Ponáhľala sa domov, aby konečne mohla vidieť, čo sa skrýva v jej dlani. Keď videla to medené srdiečko, to vlastné jej od radosti poskočilo. Od prvého okamihu ako Mateja videla, zapáčil sa jej. Otvorila papierik a na ňom stálo: Pri napájadle, keď hodiny odbijú osem hodín. Budem čakať. Matej. Ester sa potešila. Ale ako sa mala dostať von bez komornej? Prvýkrát musela klamať svojmu otcovi. Jej komorná Alica bola rovnako mladá a od malička boli kamarátky. Alicina mama niekedy tiež pracovala ako komorná u Ringbürgerovcov, ale náhle zomrela. Tí sa o ňu starali a ona za to potom robila Ester spoločnosť. Spolu sa dohodli, že z domu pôjdu naraz a potom jej dá voľno, aby sa išla niekam zabaviť. Tesne pred polnocou sa mali stretnúť pri hodinovej veži a ísť spoločne domov. Ester povedala aj svojmu otcovi, že sa idú s Alicou zabaviť a odišli. Keď sa od nej Alica odpojila, bežala priamo k napájadlu. Už z diaľky ho zbadala. Čakal tam, kde sľúbil. Dlho sa rozprávali a na rozlúčku sa dokonca aj pobozkali. S Alicou sa stretli o polnoci a vrátili sa domov. 23 Takto sa s Matejom tajne stretávali niekoľko mesiacov. Vždy v pondelok večer. Jedného večera ju Matej požiadal o ruku. Ester súhlasila a veľmi sa z budúcej svadby tešila. Museli však dostať požehnanie od jej otca a od mamy. Hoci Ester bola radosťou bez seba, mala obavy. Matej ju upokojil a silno chytil za ruku. Spolu sa vybrali do jej rodičovského domu. Esterin otec však s ňou mal celkom iné plány. Rodičia Mateja pekne privítali, lebo si mysleli, že ich prišiel pozrieť z vďaky ako ich pacient. Keď sa však dozvedeli celú pravdu o ich tajných stretnutiach a ich láske, Esterin otec očervenel. Ihneď si zavolal Alicu a vyhodil ju z domu za klamstvo, a preto, lebo neustrážila jeho dcéru. Ester chcela zakročiť, ale nestihla. Otec ju prerušil: „Vždy som ťa viedol k pravdovravnosti a učil som ťa ctiť otca aj matku. Klamala si, a to je v tomto dome najväčší hriech. Nikdy nedostaneš moje požehnanie! Ty si z urodzenej rodiny a on...?!“ „Myslíte si, že som len chudák, však?“ spýtal sa Matej a Esterin otec na neho zazrel. Matej odišiel, Ester sa rozplakala a bežala do svojej izby. Dlho rozmýšľala, ako otca presvedčiť. Na nič neprišla. Ráno, keď vstala, bola sa za ich lásku ešte raz prihovoriť. Otec chvíľu rozmýšľal a prikázal Ester, aby svojho Mateja priviedla. Tá celá natešená bežala hneď za ním. Matej s ňou najprv nechcel ísť, no napokon súhlasil. Vo dverách ich už čakal Esterin otec: „Vitaj Matej! Iste si zvedavý, prečo som ťa dal po včerajšku zavolať. Rozhodol som sa, že ti dám šancu. Budeš musieť splniť jednu jedinú úlohu.“ Matej rozhodne povedal: „Pre vašu dcéru som schopný aj hory prenášať.“ Esterin otec sa iba pousmial a povedal: „Bude to niečo podobné. Ako iste vieš, pár metrov od hodinovej veže mám pozemok. Ja ti ho dám, ale ty tam do rána postavíš sídlo pre moju dcéru. A nie hocijaké. Bude to malý bystrický hrad a nazveš ho Barbakan po mojom najmilšom psovi.“ Ako to pán Ringbürger dopovedal, rozosmial sa. Ester vedela, že je to nemožné a do očí sa jej tisli slzy. „Dobre pane, ale ak to urobím, dáte mi vašu Ester za ženu,“ povedal rozvážne Matej. Pobozkal Ester na čelo a odhodlane odišiel. Celý večer zúfalo hútal, ako to urobí. Aj keby mal tisíc robotníkov, do rána nič nepostavia. Zrazu videl žiaru a v nej sa pomaly zobrazovala nejaká osoba. Mala podobu anjela. Preľaknutý a udivený zostal stáť ako prikovaný. Anjel mu vraví: „Matej, ja som banskobystrický anjel Dávid. Pozorujem tvoju lásku k Ester už dlhšie a pomôžem ti.“ Matej sa nezmohol ani na slovo. Anjel uprel zrak na pozemok pána Ringbürgera. Zrazu tam stál majestátny hrad. Nebol veľký ako ten bratislavský, ale vyzeral ešte lepšie. Matej sa ani nestihol poďakovať a anjel bol preč. Ráno, keď Ester a jej otec vstali, uvideli na ich pozemku tú krásu. Ester bežala za Matejom, lebo sa ho chcela opýtať, ako to dokázal. Starý Ringbürger však bežal za svojimi priateľmi na radnicu a vyrozprával im, čo hrozné sa mu prihodilo. Tvrdil, že Matej má nejakú dohodu so samým Luciferom, ak toto za jedinú noc dokázal postaviť. Muži na radnici sa dohodli, že bude lepšie, keď Mateja zbičujú v mučiarni pod hodinovou vežou. S temnými silami nechceli mať nič spoločné. Matej bol akurát s Ester, keď ho majster kat vtiahol do mučiarne. Ester kričala a plakala, no márne. Po dlhom a bolestivom mučení Mateja nakoniec pustili, no to sa Esterinmu otcovi nepáčilo. Dohodol sa s jedným zločincom, že sa Mateja zbaví navždy. A tak sa aj stalo. Keď sa to Ester dozvedela, okamžite bežala domov a vzala si odtiaľ len medené srdiečko, ktoré jej kedysi Matej dal. Otec ju chcel zastaviť, no vytrhla sa mu. Našiel už len jej telo plávať po hladine Hrona. V ruke držala list, v ktorom stálo, že mu všetko odpúšťa a že svojich rodičov nadovšetko miluje, ale bez Mateja nedokáže žiť. V liste spomínala aj anjela, ktorý Matejovi pomohol. Jej otec odrazu všetko pochopil. Na počesť jej lásky k Matejovi dal zhotoviť erb, na ktorom červené pásy znázorňovali zbytočne preliatu krv a strážil ho anjel. Tento erb sa napokon stal aj erbom mesta Banská Bystrica a je ním až doteraz.

Príbeh z knihy "Čo sa šepká o medenom meste", ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica. Autor príbehu: Jabrocká Noemi, ZŠ, Moskovská 2, Banská Bystrica