Žil raz jeden čert a vodník. Čert sa volal Ur a vodník Pín. Každý deň sa chodievali prejsť na lúku, ktorá ležala vedľa rieky Hron. Neďaleko tejto lúčky bol les. Hovorilo sa o ňom, že je prekliaty. Vraj je v ňom obrovská skala a v nej zaseknutá strieborná se kera. Ten, kto sekeru z chamtivosti vytiahne, prepadne sa pod zem. Ur a Pín sa ako každý deň vybrali na prechádzku. Medzi iným sa rozprávali aj o povesti so striebornou sekerou, keď tu zrazu Ur navrhne: „A čo, keby sme my tú sekerku našli?“ Jediné, čo im v tom bránilo bolo, že nepoznali cestu. Ako na zavolanie stretli baču Juraja, ktorý pásol svoje ovce. Opýtali sa ho, či nevie, ako sa dostať ku skale. Bača Juro im povedal, že keď prídu na kraj lesa, majú hľadať kúsky striebra a medi, tie ich k nej vraj zavedú. Ur a Pín sa vybrali navádzaní striebrom a meďou, až kým sa nedostali k obrovskej skale. Bola omnoho väčšia ako si ju predstavovali. Trikrát skalu obišli, no sekery nikde. Vrátili sa teda domov a na ďalší deň šli po tej istej ceste. Znova ju tri razy obišli, ale nikde nič. Rozhodli sa teda na skalu vyliezť. Trvalo im to celý deň. A čuduj sa svete, sekera bola zaťatá na samom vrchu. Ur a Pín sekeru chytili a z celej sily začali ťahať. Veľmi túžili mať nádhernú striebornú sekeru doma. Celý svet by im závidel. Keď si už mysleli, že ju von nedostanú, zrazu sa jemne pohla. To už ju predsa len tak nenechajú! V rukách sekera, na oblohe hromy-blesky. Prihnala sa zrazu strašná búrka. Oblaky do seba zúrivo narážali, ozývali sa hlasné hromy a obloha celá svietila. Skala sa s rachotom otvorila a Ur s Pínom sa prepadli pod zem tak, ako hovorila predpo veď v povesti. Ostal po nich len veľký kopec Urpín, pod ním krásne mesto Banská Bystrica a pod ňou trblietavé bohatstvo medi a striebra, ktoré sa skotúľalo hlboko do zeme. Ur a Pín sa už na svojej lúke nikdy viac neukázali.
Príbeh z knihy "Čo sa šepká o medenom meste", ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica. Autor príbehu: Porter Rebeka, ZŠ SSV, Skuteckého 8, Banská Bystrica.
