Staré Hory – obec v Starohorskej doline, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Administratívne k Starým Horám patria osady Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová. Obec existovala ako banícka osada už v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vrchol rozvoja dosiahla na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu bol vybudovaný rozsiahly komplex hút Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti a rozvíjala sa ťažba dreva a uhliarstvo.

Pri Kaplnke sv. Anny v rodinnom dome č. 106 je súkromná stála expozícia, dokumentujúca históriu baníctva na Starých Horách.

Staré Hory sa stali medzinárodne uznávaným mariánskym pútnickým miestom, ktoré každoročne navštívia tisíce pútnikov nielen zo Slovenska. Ide o tradíciu trvajúcu viac ako 500 rokov. Najznámejšia púť sa koná 15. augusta na deň Nanebovzatia Panny Márie. Kostol Navštívenia Panny Márie bol v r. 1990 povýšený na baziliku minor. Neodmysliteľnou súčasťou tohto miesta je prameň, tzv. Studnička, o ktorom koluje legenda, že voda z neho vyliečila miestneho farára z ťažkej choroby. Návšteva tohto pútnického miesta prináša duchovné povzbudenie veriacim, aj neveriacim.

Nad obcou sa nachádza malá Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie s kalváriou. Vysvätená bola v roku 1894.

Staré Hory sú malebnou obcou, ktorá sa nachádza v  Starohorskej doline, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Okolitý reliéf je členitý. Vo Veľkofatranskej časti sú svahy Krížnej (1574 m), Malej Krížnej (1329 m) a Úplazu (1275 m). V strednej časti sa nad obcou vypína Majerova skala (1255 m), charakteristická troskovou stavbou. V Nízkotatranskej sú najvyššie časti chotára Jelenská skala (1149 m), Krčahy (1135 m) a Zamrlo (1073 m). Cez intravilán obce preteká Starohorský potok. Administratívne k nim patria osady Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová. Obec Staré Hory vznikla ako banícka osada v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vo vyťaženej hlušine sa dokonca našli aj kamenné nástroje používané pri ťažbe rudy. Vrchol baníctva Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu bol vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút (za podpory Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti), čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva. Pre ženy bolo doplnkovým zamestnaním čipkárstvo. Prvé zmienky o ňom sú už zo 17. storočia. Špecifickou črtou pre starohorskú čipku je jej paličkovanie bez predlohy na holom vankúši. Jedná sa o charakteristickú pásovú čipku, ktorá sa v širokom okolí používala ako doplnok odevu alebo dekoračný prvok v domácnostiach. V dvoch obdobiach roku 1880-1922 a 1925-1952 existovala na Starých Horách čipkárska škola.

Z pôvodne malej baníckej osady sú Staré Hory medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Viac ako 500 rokov sem chodia pútnici uctievať Božiu matku. Kostol Navštívenia Panny Márie bol v r. 1990 povýšený na Baziliku minor.