Obec Bacúrov sa prvýkrát spomína v roku 1255 ako Willa Bochorou, nemecky WASSERAW. Obec vznikla za účelom stráženia západnej hranice Zvolenského lesa.
Miestni ľudia pracovali ako roľníci, drevorubači a košikári. Kronika obce uvádza, že košíky sa robili skoro v každom dome. Koše používané v baniach na vynášanie rudy boli úzke a vysoké a nazývali sa bančiare. Je ich možné vidieť v banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Koše sa tu robili ešte v poslednom desaťročí minulého storočia. Vyrábali sa z dubových lubov a liesok. Veľké koše volali senne, lebo väčšinou slúžili na nosenie sena pre dobytok a boli dubové pre lepšiu pevnosť, menšie sa robili z liesok. V strede obce sa nachádza protipožiarna nádrž „Pleso“. Ide o pozostatok niekdajšieho veľkého prírodného jazera, ktoré bolo v 30. rokoch minulého storočia zasypané a ponechané len ako nádrž vykladaná kameňmi, slúžiaca ako zdroj vody v prípade požiaru. V „Plese“ je možné vidieť ryby, korytnačku a divé kačky. Nad obcou cez leto krúžia bociany, ktoré majú vybudované umelé hniezdo v severnej časti obce. Dominantou obce je stredoveký katolícky Kostol apoštolov svätého Šimona a Judu zo 14. storočia.
