Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Vznikli ako drevorubačská osada a obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. Približne v roku 1350 tu bola založená prvá skláreň v Uhorsku. Produkovala chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách, vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíri. Po zániku sklárne (17. stor.) bola v jej priestoroch založená huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Pracovala až do deväťdesiatych rokov 18. storočia a potom zanikla.
Teplé pramene, ktoré v obci vyvierali, sa v minulosti využívali pri práci v taviacich peciach pri zhutňovaní štiavnického striebra.
V Sklených Teplicicach v roku 1786 najvýznamnejší osvietenecký vedec Ignác Anton von Born spustil do prevádzky amalgamačnú hutu. V tom istom roku sa tu konal prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Na kongrese predstavil svoju metódu tzv. Bornovej nepriamej amalgamácie – chemického postupu, pri ktorom ortuť naväzuje na seba čiastočky vzácnych kovov. Vedenie spoločnosti bolo najprv v Sklených Tepliciach, no neskôr sa presťahovalo do Zellerfeldu v Nemecku.
Sklené Teplice sa ako kúpeľné mesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Svojimi chýrnymi kúpeľmi lákali významné osobnosti z vedy, kultúry, cestovania ako napr. anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, básnik a dramatik Johann Wolfgang Goethe, ale i slovenský učenec Matej Bel.
