Kremnica
Mesto Kremnica, ležiace na západnom úpätí Kremnických vrchov, patrí k najvýznamnejším historickým banským mestám Slovenska. Jeho príbeh je úzko spätý s ťažbou drahých kovov, najmä zlata, a s razbou mincí, ktoré preslávili Kremnicu po celej Európe.
Zrod Kremnice súvisí s bohatými náleziskami zlatonosných rúd. Už v 8. až 9. storočí sa v jej okolí vyskytovali najstaršie štôlne a šachty. Osada Cremnychbana bola 17. novembra 1328 povýšená uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou na slobodné kráľovské mesto. Toto rozhodnutie bolo súčasťou jeho menových a hospodárskych reforiem, ktoré zaviedli zemepanskú banskú slobodu a podporili vznik kráľovskej mincovne priamo v blízkosti baní. Práve tu sa začali raziť slávne zlaté florény, denáre a groše.
Vďaka bohatstvu a výsadám sa Kremnica rýchlo rozvinula. Dostala do vlastníctva rozsiahle pozemky, právo voľby richtára, slobodu banského podnikania a neskôr aj trhové, jarmočné, vinočapné či výčapné práva. Stala sa sídlom kráľovskej banskej a mincovej komory, a dokonca aj centrom zväzku siedmich stredoslovenských banských miest. Dôležitou súčasťou života mesta boli aj remeslá – už v 15. storočí tu vznikali cechy obuvníkov, krajčírov, kovotepcov, lekárnikov, výrobcov organov či hodinárov.
Osobitné postavenie mesta potvrdzovali aj časté návštevy panovníkov, medzi nimi napríklad Karol Róbert, Žigmund Luxemburský, Matej Korvín, cisár František Lotrinský či cisár František Jozef I. Vzdelanosť a kultúra v meste rástli spolu s bohatstvom. Už v 15. storočí existovala mestská škola, neskôr latinské gymnázium, dievčenská škola, a v 20. storočí tu vznikli špecializované školy pre sluchovo postihnuté deti a Škola úžitkového výtvarníctva.
V 19. storočí zažila Kremnica útlm banskej činnosti, čo sa prejavilo aj odlivom obyvateľstva a hospodárskou stagnáciou. Situácia sa zlepšila po výstavbe železnice Vrútky – Hronská Dúbrava, ktorá mestu priniesla nové možnosti. Priemysel sa postupne rozvíjal a Kremnica nabrala nový dych. Napriek tomu, v dôsledku ťažby došlo ku škodám na historickej zástavbe – niektoré pamiatky museli byť zbúrané alebo upravené.
Ťažba drahých kovov sa v meste definitívne skončila v roku 1970, keď bola uzatvorená hlbinná ťažba. Krátkodobý pokus o obnovenie povrchovej ťažby v lome Šturec v rokoch 1986 – 1992 bol poslednou kapitolou v histórii zlatého baníctva v Kremnici.
Dnes je Kremnica známou kultúrno-historickou lokalitou a vyhľadávaným turistickým cieľom. Jej historické jadro, mincovňa, mestský hrad, barokové meštianske domy aj unikátne múzeá pripomínajú slávne obdobia, keď Kremnica udávala tón nielen v Uhorsku, ale aj v celej strednej Európe.
