Kedysi na námestí v Banskej Bystrici fontána nebola. Bolo tam len malé jazierko. Ľudia, ktorí žili v meste, sa tam radi stretávali, keď si prišli nabrať vodu. Rozprávali si klebety, novinky, čo kto kúpil, čo kto videl, čo sa vo svete stalo. Po čase si každý vo dvore vykopal vlastnú studňu. Jazierko na námestí už nikto nepotreboval. No napriek tomu sa pri ňom aj naďalej radi stretávali. Keď to richtár videl, dal si zavolať majstra kamenára Tomáša Wolfa a povedal mu: „Dám ti úlohu. Postav na našom námestí fontánu, ale nie hocijakú. Takú, ktorej nebude páru na celom svete. Fontánu, ktorá bude spievať. Keď splníš moju úlohu, dobre sa ti odmením.“ Majster Tomáš veľa o richtárovej ponuke premýšľal. Kreslil návrhy, zostrojil makety. Nastal deň, keď za ním do dielne prišiel sám richtár. Z jeho návrhov bol nadšený. „Wunderšón! Prekrásne! Semaňifik! Sľúbil som ti bohatú odmenu a sľub aj dodržím. Ale až v deň, keď bude fontána stáť na svojom mieste.“ Tomáš sa potešil, sľúbených mal rovných päťsto zlatých. Lenže malo to ešte jeden háčik. Stavba, ktorú navrhol, bola síce veľkolepá, ale pustá. Nebola ničím zvláštna. Druhú časť úlohy, rozospievať fontánu, majster Tomáš splniť nedokázal. Postaviť takú fontánu, akej v iných mestách páru niet, vytesať z kameňa krásne sochy, v tom bol majster nad majstrov. Ale naučiť neživý kameň spievať, o tom veru ešte nikdy nepočul. Sadol si na okraj fontány a smutne pozeral na sčerenú hladinu. „Čo si počnem?“ premýšľal. Keď tu vidí, ako priletel slávik. Sladkou vodou si ovlažil vyschnuté hrdlo a od radosti zaspieval. Isto neuhádnete prečo? V jazierku prebývala zakliata víla Astrid. To pre ňu tak pekne spieval, aby jej vyčaroval na tvári úsmev a potešil srdiečko. Majster Tomáš sa ihneď ukryl za neďaleký strom a potajomky pozoroval speváčika s krásavicou. Hľadel na nich ako prikovaný, lebo nikdy nič krajšie nevidel ani nepočul. Už nebol smutný, lebo vedel, ako splniť i druhé starostovo želanie. Celú noc neprestal tesať, klopkať a ukladať ťažké kamenné bloky, aby postavil pre spanilú vílu a speváčika vodný hrad. Usilovne pracoval, aby svoje dielo čím skôr dokončil. A ráno, keď sa ľudia vybrali na prechádzku, zbadali kamenný hrad a začuli nádherný slávičí spev. Keď tu zrazu niekto vykríkol: „Veď to spieva fontána majstra Tomáša!“ A druhý zas: „Pravdu máš!“ A od tých čias majú na námestí v Banskej Bystrici fontánu, ktorá spieva.
Príbeh z knihy "Čo sa šepká o medenom meste", ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica. Autor príbehu: Filadelfi Linda, ZŠ, Spojová 14, Banská Bystrica.
