Jedného dňa sa richtár mesta Banská Bystrica zamyslel nad svojím mestom. ,,Máme krásny kostol, pekné námestie a novú radnicu, no aj tak to stále nie je ono.” Ako tak prechádzal po Hornej ulici pomedzi ľudí, zrazu ho osvietilo. Veď námestiu chýba veža! A bolo by dobre, keby bola hodinová! Odvtedy mu to nedalo spávať. Chodil ako bez duše, neustále ho čosi mátalo. Stále hútal, akoby len tú vežu mohol postaviť. Jednej noci sa takto prechádzal po dome, bezsenne blúdil chodbami. Tu sa zrazu z ničoho nič pred ním zjavila tmavá postava. Richtár sa len tíško prizeral a zistil, že postava smrdí sírou. Dokonca zbadal aj rohy, ba aj kopýtka namiesto nôh mal! Veď je to čert! Od ľaku uskočil. Čert naňho prehovoril: ,,Richtár, už dlho pozorujem, ako nespíš, ako sa pre tú vežu trápiš a bez duše chodíš. Mám pre teba takúto dohodu. Ak uhádneš hádanku, ktorú ti dám, ja sám ti tú vežu postavím. Ale ak ju neuhádneš, tvoja duša bude patriť mne.” Nuž richtár teda pristal. ,,Pozorne počúvaj, richtár,” vraví čert ,,Chodí rýchlo, zájde všade, už je doma a aj v hrade. Čo je to?“ ,,Máš čas do zajtra.“ A s tými slovami čert zmizol. Richtár začal tuho rozmýšľať. Neustále si opakoval slová hádanky, no na nič neprišiel. Vtom si spomenul na múdru bylinkárku. Zašiel teda do urpínskeho lesa hľadať bylinkárku, ktorá tam žila. Blúdil ním, až narazil na jaskyňu. Ešte do nej nevstúpil, no zvnútra sa ozvalo: ,,Poď ďalej richtár.“ Bylinkárka sedela na drevenej lavici s čiernou vranou na pleci. ,,Povedz, prečo prichádzaš?“ spýtala sa. Richtár jej rozpovedal čo a ako s vežou a čertom. Spomenul aj hádanku. ,,Odpoveď je jednoduchá,“ hovorí bylinkárka, ,,započúvaj sa.“ Richtár si teda sadol a počúval. ,,Čo počuješ?“ pýta sa ho. Už chcel povedať, že nič, no uvedomil si, že všade počuť tiché šušťanie vetra. ,,To je ono!“ povedal. ,,Ďakujem ti za radu!“ A už ho nebolo. Na druhý deň už netrpezlivo vyčkával čerta. Keď sa napokon zjavil, spýtal sa: ,,No, čo richtár, uhádol si?“ A v duchu sa už tešil, ako si jeho dušu odnesie do horúcich pekiel. ,,Veru viem!“ hovorí richtár, ,,Je to vietor!“ Čert sa veľmi nazlostil, keď zistil, že richtár jeho hádanku uhádol. No dohodu už porušiť nemohol. Postavil vežu a v zlosti ju tak prudko vrazil do zeme, že ostala šikmá. Odvtedy má Banská Bystrica šikmú vežu. Keď sa na ňu ľudia pozrú, hovoria si príbeh o richtárovi, ktorý dobehol čerta.
Príbeh z knihy "Čo sa šepká o medenom meste", ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica. Autor príbehu: Gallasová Barbora, ZŠ SSV, Skuteckého 8, Banská Bystrica
