Banská Bystrica je od svojho vzniku spätá s ťažbou kovov – striebra a medi. Vďaka tomu si vyslúžila prívlastok “medená”. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne slovanskej osady Bystrice niekoľko rodín saských kolonistov vytvorilo hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby. Význam osady stúpol natoľko, že jej kráľ Belo IV. v roku 1255 udelil mestské práva. Odvtedy Banská Bystrica prešla viacerými etapami vývoja a trvale sa vpísala nielen do dejín Slovenska.
V roku 1495 tu vznikla Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť. Tento banskobystrický podnik s obrovským komplexom baní, spracovateľských závodov, premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou faktórií a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu na svete.
Prvým zastavením na tomto úseku Barborskej cesty je oltár v Kaplnke sv. Barbory umiestnený v Kostole Nanebovzatia Panny Márie. Oltár bol vytvorený v dielni majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je Panna Mária s Ježiškom, vpravo je sv. Barbora a vľavo sv. Hieroným. Práve Kaplnka sv. Barbory je 1. zastavením na Barborskej ceste. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je zas dominantou hradného areálu Banskej Bystrice. V zasklenej nike, vedľa hlavného vchodu do kostola, je súsošie “Kristus na olivovej hore”, ktoré je I. zastavením najdlhšej krížovej cesty na Slovensku (11 km). Táto krížová cesta končí na Španej Doline a je špecifická tým, že má len 8 zastavení a postavili ju jezuiti.
Thurzo-Fugger zážitková expozícia v Barbakane predstavuje banícku históriu Banskej Bystrice, Medeného hámra a okolitých obcí. Pútavá prehliadka vás vráti o 500 rokov späť do čias rozkvetu baníctva. Pomôže vám vnímať Barborskú cestu inými očami. Medzi ďalšie pozoruhodné pamiatky mesta patria: meštianske domy – Matejov, Beniczkého a Thurzov dom, Katedrála sv. Františka Xaverského, Kostol sv. Kríža, Kostol sv. Alžbety, Mariánsky stĺp, šikmá Hodinová veža, Stredoslovenské múzeum a Múzeum SNP.
Medený Hámor – dnes sú to len ruiny a pozostatky niekdajšieho podniku na spracovanie medi. Vyrábali sa tu medené kotle, čo fantasticky zachytil vo svojej tvorbe maliar Dominik Skuteczký. Na základe jeho obrazov sa dnes robia modely a plány na rekonštrukciu tohto objektu.
Banská Bystrica je známa aj ako “Mesto pod Urpínom”, keďže vrch Urpín (520 m n. m.) sa nachádza blízko centra a vidieť ho z mnohých strán. V blízkosti Medeného hámra sa nachádza II. zastavenie najdlhšej krížovej cesty na Slovensku a pamätný kameň venovaný pamiatke rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbete Bavorskej – Sissi. Pri príležitosti jej úmrtia (r. 1898) boli v Uhorsku vysadené smútočné lipy (Tilia cordata). Dendrologická analýza a dobová fotografia potvrdili pozostatky tejto výsadby aj na tomto mieste.
